Top vína v Chorvatsku

Na území chorvátskych vinárskych regiónov sa vysádzajú početné medzinárodné odrody, avšak pozornosť je venovaná aj tým pôvodným, ktoré umožňujú rozvoj vinárskej identity Chorvátska.

K vynikajúcim jedlám sa najlepšie hodia vynikajúce vína, ktorých v Chorvátsku skutočne nie je nedostatok. Vinári ich vyrábajú nielen z obľúbených medzinárodných odrôd, ale aj z tých pôvodných, ktoré priťahujú stále viac pozornosti a ktoré sa oplatí chrániť pred zabudnutím. Ak máme hovoriť o najznámejších odrodách, ktoré sa v chorvátskych krajoch vysádzajú a pestujú, má každý región aspoň jednu, ktorú si zvlášť považuje az ktorej tamojší vinári oddane vyrábajú vína všetkých cenových kategórií. Tie najznámejšie odrody vínnej révy, ktoré sa na chorvátskej pôde pestujú, vám teraz prinášame.

Graševina

Graševina, vo svete známa aj pod názvami Welschriesling, Rizling vlašský, Rizling taliansky, Rizling olasz či dokonca Grašica, je medzinárodná odroda viniča, ktorý sa okrem Chorvátska pestuje aj v mnohých ďalších krajinách strednej a východnej Európy. Vinári ju vysádzajú s obľubou, pretože je plodná, nenáchylná k chorobám, a navyše sa vyznačuje každoročne vyrovnanými výnosmi. Tradične sa najviac pestuje v Slavónii a Podunajsku a skvele sa hodí k tučným jedlám, ktoré charakterizujú slavónsku kuchyňu. V Chorvátsku sa pestovala väčšinou v regióne okolo mesta Kutjevo rovnako ako na južných svahoch horských pásiem Papuk a Krndija, ale veľké úspechy žne až k samému juhu Chorvátska a obci Konavle. Prednosťou Graševiny je skutočnosť, že sa z nej môžu pripravovať rôzne typy vín, čo vinárom umožňuje experimentovať s vínnymi štýlmi a na trhu sa dá následne stretnúť s čerstvou minerálnou Graševinou i vínami komplexnými z neskorého zberu či dokonca z vybraného zberu sušených bobúľ a ľadových zberov, ktoré dávajú sladké a arómy, ktoré dávajú sladké a arómy.

Malvasia istrijská

Hoci svoje meno dostala Malvasia istrijská po najväčšom chorvátskom polostrove a je považovaná za jednu z pôvodných istrijských odrôd viniča, presné miesto jej pôvodu nie je celkom známe. Táto odroda sa pestuje na území celej Istrie, ale aj v susednom Slovinsku a Taliansku. Je bujné, plodné a dáva väčšinou hrozno, z ktorého sa pripravujú stredne silné či silné vína s vysokým zastúpením alkoholu, miernu kyslosti a arómy kvetov i ovocia. Existujú tri východiskové druhy vína, ktoré z tejto odrody bielej viniča vznikajú. Základná Malvasia slabšej kvality určená na rýchlu spotrebu, čerstvá Malvasia nesúca označenie IQ (Istrian Quality), ktorá sa vyrába z kvalitnejších hrozna a vydrží až tri roky, a odležaná Malvasia, ktorá sa na trh umiestňuje najskôr dva roky po zbere a vydrží viac rokov.

Plavac mali

Plavac mali, známy tiež len ako Plavac, ale aj ako Plavac mali červený a pod., je obľúbená pôvodná odroda vínnej révy, ktorej korene siahajú do strednej a južnej Dlamácie, kde je dodnes najzastúpenejšia. Réve vínne odrody Plavac mali sa najlepšie darí na južne orientovaných svahoch, čo sú lokality Dingač a Postup na polostrove Pelješac, Sveta Nedjelja, Zavala a Ivan Dolac na ostrove Hvar, rovnako ako Murvica na ostrove Brač. Dozrieva neskôr, výborne rastie v náročnom teréne a je odolná voči chorobám. Plavac mali z lokality Dingač bol prvým vínom, ktorému bola na území dnešného Chorvátska udelená známka akostného vína, a to už v roku 1961. Odroda Plavac mali môže dávať silné vína s vysokou hladinou alkoholu a bohatých chutí, ale aj ľahšie ovocné vína, ktoré veľmi často spadajú do prijateľnej cenovej.

Žľahtina

Žlahtina či Žlajtina je pôvodnou odrodou bielej révy vínnej prímorského kraja, pričom väčšinou sa pestovala na ostrove Krk, a to na lokalite Vrbničko polje, kde vzniká Vrbnická žlahtina, najznámejšie víno tejto odrody, ktoré sa pýši ochranou zemepisného pôvodu. Žlahtina je považovaná za odrodu vysokej plodnosti a dáva žiarivé suché víno zlatožltej farby, ovocnej vône, výraznej minerálnosti, jemnej slanosti, strednej akosti a harmonickej chuti, ktoré sa dobre pije. Okrem toho, že sa Žlahtina používa na výrobu vína, dáva tiež chutné stolové hrozno s bohatou dužinou a pevnou šupkou. Základné rysy vín vzniknutých z tejto odrody sa najlepšie prejavujú počas prvých dvoch rokov, čo dáva tušiť, že Žlahtina nie je víno, ktoré by sa malo dlho uchovávať. Aj keď je považované za víno s krátkou trvanlivosťou, môžu sa zo Žlahtiny pripravovať aj sekty, a to procesom kvasenia v špeciálnych nádržiach.

Pošip

Pošip, Pošip biely, Pošipak a Pošipica sú názvami pôvodnej odrody bielej révy vínnej z ostrova Korčula, s ktorou sa však možno stretnúť aj na ostrovoch Lastovo a Mljet. Pošip najlepšie rastie na pieskovitom podloží chránený pred vetrom a dobre plodí veľké hrozno, ktoré dáva kvalitné a chutné víno. Suché víno výrazných aróm, ako sú sušené marhule a figy, má zlatožltú farbu a 12 až 13 percent alkoholu. Vína, ktoré z Pošipu vznikajú, majú charakteristickú vôňu, zvýšenú kyslosť a predstavujú vynikajúcu voľbu na skladovanie a archivovanie. Všeobecne sa jedná o jednu z najstarších a najviac cenených bielych odrôd, ktorá je neoddeliteľne spätá s Korčulou, pretože sa tu pestuje od nepamäti. Práve víno z korčulskej lokality Čare sa v roku 1967 stalo prvým chorvátskym bielym vínom s chráneným zemepisným pôvodom, pričom znalci si ho cenia dodnes. A čo viac, súbežne s tým, ako odroda Pošip v južných častiach Chorvátska získava na stále väčšej vážnosti, šíri sa a vysádza z roka na rok aj mimo ostrovov, vo viniciach vznikajúcich aj na ďalších miestach Dalmácie.

Babić

Babić je pôvodnou odrodou červenej révy vínnej, ktorá sa väčšinou pestuje v Dalmácii, a vína, ktoré z nej vznikajú sú temné, husté, chutné a mimoriadne cenené. V Chorvátsku je známa aj pod názvami Šibenčanac, Babica, Babičević, Roguljanac a Pažanín, pričom samotná odroda má dve rozšírené variácie – Babić veľký a Babić malý. Rozlišujú sa podľa veľkosti hrozna a vína, ktoré vznikajú z malého, najčastejšie obsahujú viac cukru i alkoholu a majú plnšie telo. Babić má stredne veľké okrúhle bobule, tmavo modrú farbu a charakteristická je pre neho aj tenká mäkká šupka a šťavnatá dužina. Medzi lokality, na ktorých Babić najlepšie prospieva, patria Jasenovik, Strana, Kremik, Bucavac a Trovrh okolo Primoštenu, kde je táto odroda pestovaná od samých počiatkov vinárstva v tejto oblasti, ale darí sa mu aj na viniciach okolo mesta Kaštela, vo vnútrozemí Šibeniku a na ostrove Brač. Babić je víno s vyššou hladinou kyselín, vyšším podielom alkoholu as výraznejšími tanínmi, čo ho robí vhodným na dlhšie skladovanie a archivovanie.

Frankovka

Frankovka je odroda červenej révy vínnej, ktorá je v Európe pestovaná už po stáročia, a dáva červené víno príjemnej kyslosti, ktoré sa dobre pije. Ide o odrodu, ktorá dobre plodí a z ktorej je možné získať víno vynikajúcej kvality, preto v posledných niekoľkých rokoch rastie jej obľuba. V Chorvátsku je najviac zastúpená v kontinentálnej časti krajiny, a to v Slavónii, Moslavine a na Plešivici, avšak pestuje sa aj v Prímorí a na Istrii, kde je známa pod názvom Borgonja. Z Frankoviek pestovaných v Chorvátsku bola Frankovka ilocká uznaná za akostné víno. Frankovka dáva najprv ovocnejšie, ľahké a živé vína a ako dozrieva, získava na elegancii, pričom niektoré vína z tejto odrody môžu byť uchovávané aj niekoľko rokov. Pre Frankovku je charakteristická červená rubínová farba a chuť je možné popísať ako ovocnú arómu zrelých čerešní a černíc.

Tramín

Tramín je odroda vínnej révy, pri ktorej sa má za to, že pochádza z Talianska a tirolských Álp. Rozoznávame dve najčastejšie variácie – Tramín červený, ktorý za svoj názov vďačí charakteristickej farbe svojich bobúľ a dáva zlatožlté stredne silné vína patriace do kategórie polosuchých a polosladkých vín, a Gewürztraminer, z ktorého vzniká víno s intenzívnou arómou ruží a marcipánu patrí. Pestovanie Tramínu sa odporúča v Podunajsku, Slavónii, Moslavine, Príhorí, na Plešivici, v mikroregióne Pokuplje, Záhorie a Mezimuří, pričom v Chorvátsku je obzvlášť známy ten ilocký, ktorý sa podával dokonca pri slávnostných príležitostiach pri anglickom kráľovskom dvore. Tramín je často odpisovaný pre svoju výraznú vôňu. Vyznačuje sa vysokým podielom alkoholu a nízkou hladinou kyselín, vďaka čomu vystupuje do popredia jeho charakteristická sladkosť.

Rizling rýnsky

Rizling rýnsky je biela odroda vínnej révy, ktorá pochádza z údolia rieky Rýn v Nemecku a rastie na severných viniciach Európy. Reč je o neskorej odrode, ktorá prináša najlepšie výsledky, keď dozrieva pomaly, čo hroznu umožňuje, aby zhromaždili potrebné cukry a zároveň si udržali kyseliny. Tento Rizling dáva vína ovocnej a kvetovej vône a práve z tohto dôvodu ho charakterizuje vyššia hladina kyslosti. Rizling rýnsky sa pestuje na severozápade a severovýchode krajiny, avšak potenciál na pestovanie tejto medzinárodnej odrody má celé kontinentálne Chorvátsko. Z Rizlingu rýnskeho chorvátski vinári vyrábajú kvalitné aj akostné vína, a to najmä v meste Kutjevo, obci Feričanci, v okolí hrebeňa Plešivica av Mezimuří, kde tomuto druhu Rizlingu vyhovujú klimatické podmienky.

Chardonnay Chardonnay je obľúbená odroda bielej révy vínnej, ktorej korene siahajú do francúzskeho Burgundska, odkiaľ sa časom rozšírila do celého sveta. V Chorvátsku sa vinári tejto odrode venujú na severozápade a severovýchode krajiny, ale aj na Istrii av pobrežnej oblasti Hrvatsko Primorje. Svoju popularitu dlhuje Chardonnay vyváženým výnosom rovnako ako neutrálnej chuti, ktorá vinárom umožňuje používať ju pri výrobe vín najrôznejších štýlov. Na pestovanie Chardonnay má značný vplyv klíma, podložie a poloha samotnej vinice, pričom hrozno do seba vstrebávajú všetko, čo im ponúka okolie, teda terroir, v ktorom rastú. Hoci sa Chardonnay väčšinou používa ako základ na výrobu osviežujúcich vín s dôrazom na ovocné arómy, je tiež odrodou dávajúce víno vhodné na prípravu sektov.